Literárna čajovňa – hľadanie perfektného čaju

Na začiatku bola čajovňa, v ktorej ste si mohli ponúknuť aj drobné jedlá alebo kúpiť knihu. Postupne sa ale tím čajovne na čele s Mariánom Mazagom obmedzili na úzku špecializáciu – čaje hľadajú priamo v Ázii, odoberajú ich priamo od dodávateľov
a chcú, aby ich Literárna čajovňa určovala trendy v kvalite.  

Ako ste začali obchodovať s čajom?

Čaj bol pre mňa už dlho hobby, a keď som sa rozhodoval, čo so životom, prišlo mi ako dobrý nápad venovať sa mu. A doteraz som pri tom. Stále je to hobby, ktoré ma teraz aj živí.

Bolo to správne rozhodnutie?

Je to dosť ťažká oblasť, najmä segment, ktorý robíme my – vozíme prémiové, špičkové čaje, zjednodušene by som ich nazval remeselnými. Sú z malých fariem, čiže drahší tovar. Ponúkame ho na trhu, kde sa čaju pije dosť, ale nie je to tu ako v Ázii, kde je oveľa viac ľudí, ktorí by to vedeli oceniť. To znamená, že po biznisovej stránke je to náročnejšie. Tomu, kto sa chce venovať biznisu, by som to neodporúčal, no u mňa to bolo spojené s tým hobby, vášňou – mám rád čaj aj tú jemnú estetiku rôzneho príslušenstva. Napĺňa ma to aj v iných oblastiach, čo mi kompenzuje to, že je to podnikateľsky náročnejšie.   

Ako vyzerá trh s čajom teraz? V deväťdesiatych rokoch bol na Slovensku a v Česku boom čajovní.

Presne ako hovoríte – to bolo aj obdobie, kedy som sa k tomu dostal. Dnes sa trh úplne zmenil,
z boomu sa žiť nedá. To, v čom boli vtedy čajovne jedinečné, prevzali kaviarne, bistrá… Vtedy bolo zaujímavé mať starý nábytok kombinovaný s nejakou indickou šatkou, dnes by bolo ťažké niekoho
s tým osloviť. Interiéri robia architekti, všetko sa profesionalizovalo. My sme sa chceli od začiatku vydať iným smerom, odlíšiť sa. Mali sme širokú ponuku, podávali sme kávu, drobné jedlá – kuskus, hummus a podobne. Za dvanásť rokov sa to posunulo tak, že do minúty od nás ste v špičkovom slávnom bistre, do ďalšej minúty ste v špecializovanej kaviarni, na inú stranu je čokolatéria… Pre nás bolo prirodzené špecializovať sa tiež v tom, v čom sme jedineční. Dneska si u nás nedáte nič iné ako čaj a tradičné japonské čajové sladkosti. Pridali sme e-shop, začali sme si čaje voziť sami. Teraz robíme aj veľkoobchod, čiže veľa z tých kaviarní a bistier od nás čaje kupuje a servíruje. Nesnažíme sa im konkurovať, sme zameraní na fajnšmekrov, ktorí vedia, že chcú čaj správne pripravený a servírovaný. Dodávame aj za hranice mesta a krajiny, napríklad aj do Česka.

„Kľúčový je vzťah k zákazníkovi – aby mal čo najviac informácií, aby vedel všetko, čo dokážeme o čaji zistiť, ale aby mal informácie aj o tom, čo zistiť nevieme. Nehráme sa na to, že vieme všetko. Ukazujeme aj vlastné limity,“ usmieva sa Marián Mazag z Literárnej čajovne. 

Usporiadavate aj čajové degustácie. Je ťažké naučiť ľudí spoznávať kvalitný čaj? 

Robíme veľa eventových vecí, ktoré majú rozmer vzdelávania aj toho, že ma baví pracovať s ľuďmi. Každý chápe, že je rozdiel medzi vreckovým a sypaným čajom. Do nejakej miery povedomie o čaji existuje aj v mainstreame, ale druhá vec je, že štatisticky bude väčšina, ktorá nemá čas ani kapacitu túto problematiku riešiť. Vzdelávanie je pre nás dôležité v skupine, ktorá to riešiť chce. Vysvetlujeme, že není nevyhnutne terno, keď si človek kúpi sypaný čaj hocikde v obchode. Aj sypaný čaj môže pochádzať z bežnej masovej produkcie, môže byť pestovaný konvenčným spôsobom za použitia množstva chémie
jeho chuťový profil môže byť nezaujímavý. Veľký dodávatelia nakúpia čaj a predávajú ho dva tri roky. Pričom u zeleného čaju je po pol roku cítiť rozdiel, po roku už je starý a po dvoch rokoch je to nepoužiteľná vec. Niekedy ho využijú tak, že ho miešajú s ovocím, aromatizujú ho, lebo čaj sám o sebe by už žiadnu príjemnú arómu nemal.

Aké čaje predávate vy?

My vozíme niekoľkokrát do roka čerstvé čaje. Na jar jarné zbery, v lete letné, na jeseň jesenné… Nosíme širšiu paletu, ale menej z jednotlivých čajov. Čiže nevydržia nám tak dlho, aby zostarli. To je úplne iná kategória. Prirovnávam to k vínu – každý pochopí, že medzi krabicovým a fľaškovým vínom je rozdiel, ale potom už je dôležité rozpoznať, aký rozdiel je medzi drahším vínom z Teska a vínom z vinotéky. V týchto veciach už sa bežný človek nevyzná. Od toho sú sommeliéri, ktorí vedia o víne rozprávať
a rozdiel vysvetliť. Takto isto fungujeme my. Ľuďom aj hovorím, keď k nám prídu, že teraz ste prišli do vinotéky, len zameranej na čaj. Bavíme sa
o odrodových veciach a o odlišnostiach u jednotlivých pestovateľov. 

Kde ste tieto vedomosti čerpali vy? Slovensko ani Česko, kde ste začínali, nie sú čajové krajiny.

Slovensko a Česko majú veľa vecí spoločných, tie ich odlišujú od okolitých krajín. Je to tu iné ako v Poľsku, Maďarsku, Nemecku… V čajovej kultúre to platí stopercentne. Československo je úplný unikát v intenzite záujmu o čaj a bohatosťou siete čajovní. Na Slovensku má bežne desaťtisícové mesto čajovňu, pričom máte problém nájsť ju v Berlíne. Podhubie je tu dobré. Ja som začínal v českej sieti Dobrá čajovna, ktorá pôsobí od deväťdesiatych rokov – tam už v tej dobe mali veľmi dobrý prehľad, širokú ponuku, veľmi kvalitné veci. Od samého začiatku som robil s odborníkmi a nikdy sa to nezmenilo.

Učil ste sa teda v praxii?

Áno. Spolu s čajom prichádzali informácie. Za dvadsať rokov, čo sa čaju venujem, sa veľmi spresnili. Na začiatku sme netušili, ako je to s pu’ermi, ako sa robí tmavý, ako sa robí svetlý. Vtedy nebol Instagram, Facebook, svet nebol tak globalizovaný. Viedlo ma to k tomu, že som cestoval do Ázie a tie veci som sa učil tam. Trávil som čas na farmách
a bavil som sa s ľuďmi, čo čaje pestujú a vyrábajú. Prvá cesta bola do Darjeelingu, zaujímali ma rôzne typy kultivarov, kríčkov… Tie som v tej dobe nevedel vyhľadať, vygoogliť. Potom som postupne navštívil rôzne krajiny a naučil sa aj zbierať čaj, spracovať čaj… Priamy zážitok je najdôveryhodnejší. Keď hovorím o tom, ako sa spracováva zelený čaj, nehovorím to preto, lebo som si to prečítal, ale preto, že som to sám robil.

Je vaša čajovňa výnimočná spojením s literatúrou?

Ten názov sme si trošku vypožičali od jednej čajovne v Brně, ktorú sme mali obľúbenú. Páčila sa nám atmosférou, páčilo sa nám spojenie čajov a kníh. Od začiatku sme to tak mali nastavené – predávali sme nové knižky, neskôr pribudol antikvariát, ktorý je tu dodnes. Po rôznych premenách trhu, o ktorých som hovoril, sú teraz knížky skôr ako dekorácia, názov ostal a lepší sme nevymysleli. Naozaj s literatúrou už veľa spoločného nemáme. Teraz je v centre pozornosti čaj, iným veciam nevenujeme pozornosť. Snažíme sa byť podnikom, ktorý v čajovom svete udáva trend čo sa týka kvality služieb a tovaru. Nie v zmysle veľkosti, ale kvality.

Na svojom webe píšete o férovosti a transparentnosti v obchode s čajom. Čo by podľa vás malo byť v podnikaní férovejšie?

Pre mňa je transparentnosť na prvom mieste v podnikání aj v živote. Žiadne zákulisné hry. Ide aj
o sociálnu spravodlivosť – sme veľmi transparentní k zamestnancom, otvorene sa bavíme aj
o peniazoch, príjmoch. Snažíme sa, aby aj oni mali pocit, že keď sa firme darí, majú aj oni benefit. Nechcel by som, aby mali pocit, že míňajú svoj čas, ktorý predávajú nám. A kľúčový je vzťah
k zákazníkovi – aby mal čo najviac informácií, aby vedel všetko, čo dokážeme o čaji zistiť, ale aby mal informácie aj o tom, čo zistiť nevieme. Nehráme sa na to, že vieme všetko. Ukazujeme aj vlastné limity. 

Prečo ste si vybrali služby Comgate?

Keď sme rozbiehali a ladili e-shop, mali sme niekoľko možností na výber. V tej chvíli mi vyšlo, že Comgate má najlepšie podmienky. Bol to výsledok aktuálneho prieskumu, aby som pravdu povedal, dlhodobo tento trh nesledujem. Spolieham sa na vás, že robíte veci dobre. (smeje sa)      

A na záver sa musím spýtať, aký je váš obľúbený čaj.

To je záludná otázka. Ťažko sa na ňu odpovedá aj preto, že som rozmaznaný. Tri sezóny, jar, leto, jeseň, mi chodia čerstvé veci, čiže mám stále čo ochutnávať. To ma najviac baví. Mám pár čajov, ktoré pijem aj počas roka, ale aj tie sa mi menia. Mám rád pestrosť, nevedel by som si vybrať jeden.